„Deti sú ruky, ktorými sa držíme neba.“
/Henry Ward Beecher/
Posledné júnové dni v školskom klube boli plné zmiešaných emócii, spoločne sme spomínali na všetko, čo sme v ŠKD zažili počas spoločných štyroch rokov. Pozerali sme si fotografie – plné zážitkov, spomienok, spoločných momentov, smiali sme sa a kde tu aj slzičku zotreli. Vzájomne sa obdarovali, fotili. Jednoducho užívali sme si posledné spoločné chvíle hrami a zábavou. Tešili sa zo spoločného ÚSPECHU – výhry ihriska, boli sme potešiť starkých v DSS, spoločne sme tvorili, oslavovali na zmrzline, aj vychádzky sme si dopriali...
...už nám nezostáva nič iné, iba ruky si podať a popriať naším-mojim VEĽKÁČOM veľa šťastia a úspechov na druhom stupni....
Úplne na záver, na rozlúčku so školou nám štvrtáci krásne zaspievali, a ja som im venovala zopár slov na rozlúčku.
Bola raz jedna trieda
Bola raz jedna trieda a v tej triede...
...detí veľa...
Jedno milšie ako druhé,
smutno mi za nimi bude.
Ani sme sa nenazdali,
zrazu
VEĽKÁČI
sa z nich stali.
Chýbať mi veľmi budú,
tak snáď aspoň na malú chvíľu,
za nami do klubu občas prídu...
Boli to deti veľmi milé,
poslušné a prívetivé.
Lúčenie nás teraz čaká,
to tradičné každoročné...
No teraz je to také iné,
pri srdiečku viac než clivé...
Veru,
JE TO ZMENA VEĽKÁ
Lúčime sa s časom milým,
s naším štvorročným klubovaním...
Katarína Bašková