Niekoľko týždňov sme pripravovali, nacvičovali fašiangový program, do DSS – Cedron - Mojmírovce. Našim hlavným cieľom bolo spríjemniť, rozveseliť, spestriť život starkým, prednesom, spevom, tancom, ale hlavne detskou prítomnosťou, úprimnosťou, spontánnosťou. Chceli sme starkých potešiť, dopriať im pocit a vedomie, že na nich nezabúdame, že za nimi vždy radi s láskou prídeme. Spievali sme ľudové piesne o ktorých sme predpokladali, že starkí poznajú, že si na ne minimálne v duchu zaspomínajú prípadne aj s nami zaspievajú...Chcem pochváliť „naše najmladšie deti“, že sa dokázali naučiť viacero nových piesní, zapamätať si množstvo nových slov... Veľká pochvala patrí VŠETKÝM DEŤOM zo ŠKD, za úprimnú chuť ísť POTEŠIŤ starkých.
Nedá mi nespomenúť krásny moment a skutočne neopakovateľný zážitok z tohto dňa. V kultúrnom dome sa na progame nezúčastnili dvaja starkí zo zdravotných dôvodov.
Vnútorný hlas – intuícia, nám našepkávala, starkých neobísť a aspoň trošku ich detskou prítomnosťou vzpružit... A tak sme všetci vošli do areálu DSS a starkým sme priniesli fašiangy, až „ku dverám“. Milé pani ošetrovateľky starkých prisunuli ku oknám a naše SKVELÉ DETI nôtili... Spievali tak úprimne, od srdiečka, až starenka – bývalá pani učiteľka podišla ku dverám – priamo ku deťom. Deduško bol obďaleč na inv. vozíku. V očiach sa im i nám objavila slzička radosti, vďaky, pokory – za túto chvíľu. Na záver vystúpenia sa deti poklonili publiku-starkému a starenke, bývalej PANI UČITEĽKE. Bolo to krásne POĎAKOVANIE za jej celoživotné poslanie. Verím, že tento moment sa našim deťom zasial do srdiečka a bude klíčiť a prekvitať v lásku, úctu a dobro...
Krásna emócia zasiahla všetkých nás...
ŠKD
Katarína Bašková