Deň piaty: VLKOLÍNEC
Ranný budíček ohlásil posledný deň našeho výletu, končí nám pobyt na Gejdaku... Začalo sa veľké balenie, upratovanie izieb, vynášanie batožiny.
Po raňajkách nás čakala rozlúčková túra do neďalekého VLKOLÍNCA. Veľmi nás potešilo slnečné počasie a príležitosť užiť si posledné potulky krásným Liptovský regiónom.
My sme vstúpili do osady Vlkolínec od penzionu Gejdak (Ružomberka). Túra bola veľmi príjemná, trvala nám niečo málo cez hodinku, s prestávkami na fotografovanie a natáčanie videí. : o ) Na začiatku našej trasy nás privítal skromný cintorín lemovaný kamenným múrikom a energiou nabitý kostolík. Tam sme na okamih zastali a povedali deťom potrebné informácie... Neďaleko kostolíka sa nachádzala malinká HUDOBNÁ ŠKOLA, ktorá pútala pozornosť okoloidúcich. Úzka cestička nás doviedla k nádhernej drevennej zvonici a šindľom pokrytej obecnej studni. Stredom dedinky zurčala bystrinka. Ulicou sme vyšli na horný koniec osady, prešli cez potok na druhú stranu ulice a pomaličky schádzali až na dolný koniec osady. Ulicu po oboh stranách lemovali farebné drevenice. Bol to jedinečný pocit, vidieť malebné domčeky, ktoré majú neopakovateľné čaro. Som rada, že sme ich videli naživo. :o) Vo Vlkolínci sa deti nenudili, plnili posledné zadania do denníčkov ŠVP, s veľkým zanietením pozorovali – zapisovali všetky potrebné informácie.
Naspäť na Gejdak sme šli autobusom a tam už rozvoniaval rozlúčkový obed. Všetci sme si pochutili a poďakovali za
F A N T A S T I C K Ý P O B Y T. Naložili batožinu a plní emócii sa vydali na cestu D O M O V za svojimi najbližšími.
PREŽILI SME SKUTOČNE OBOHACUJÚCICH PÄŤ DNÍ.
Veľké poďakovanie patrí od nás všetkých p. doktorovi Visolajskemu, ktorý nám bol vo všetkom mimoriadne nápomocný.
Veríme, že deťom zostanú príjemné spomienky na pobyt v ŠVP GEJDAK.
Veď nie nadarmo sa hovorí:
„Spomienky sú jediným rajom, z ktorého ťa nik nevyženie“.